Číslo projektu: APVV-17-0123

Zodpovedný riešiteľ: prof. PhDr. Marek Blatný, DrSc.

Riešiteľský tím za FF UCM:  doc. PhDr. Slávka Démuthová, PhD., doc. PaedDr. Mariana Sirotová, PhD., PhDr. Dominika Doktorová, PhD., Mgr. et Bc. Zuzana Rojková, PhD., PhDr. Iveta Šefarová, PhD., Mgr. Lenka Selecká, PhD., Mgr. Ivana Václaviková, PhD.

Časové rozpätie projektu: 2018 - 2022

Finančná dotácia projektu: 219.402,- Eur

Charakteristika projektu: Úmyselné spôsobovanie zranení sebe samému v adolescentnej populácii je natoľko nežiadúcim a z mnohých (zdravotných i psychologických) ohľadov rizikovým správaním, že jeho skúmanie psychológmi je nevyhnutné. Doposiaľ bolo sebapoškodzovanie chápané predovšetkým ako symptóm prítomný pri niektorých psychiatrických diagnózach, prípadne pri disharmonickom vývine osobnosti, a tak sa vzťahovalo predovšetkým na klinickú populáciu. Najnovšie zistenia zo zahraničia, ako i tendencie zaznamenané v domácom prostredí však upozorňujú na skutočnosť, že v oblasti sebapoškodzovania došlo k zmenám v prevalencii, formách, účeloch, ale i viazanosti na klinické syndrómy. Aktuálnosť témy reflektuje aj najnovšia, 5. revízia Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch, ktorá v závere kapitoly "Conditions for Further Study" spomína práve problematiku nesuicidálneho sebapoškodzovania ako oblasti vyžadujúcej intenzívny výskum. Predložený projekt plánuje realizovať základný výskum, ktorý poskytne dáta týkajúce sa prevalencie sebapoškodzovania v populácii, jeho foriem a dôvodov, chápania pojmu samotnou ohrozenou skupinou, vymedzenia tohto pojmu v kontexte výskytu nových foriem a spolupôsobiacich faktorov, ako aj etablovania relevantnej metodiky na zisťovanie výskytu a špecifických súvislostí tohto javu. Neoddeliteľnou súčasťou bude sprístupnenie získaných výsledkov čo najširšiemu okruhu profesionálov, formulácia implikácií pre prípadné klinické intervencie a publikovanie výsledkov výskumu na relevantných vedeckých fórach.

Publikácie:

1. AFC Démuth, A., Démuthová, S. (2019). Forms of Deliberate Self-Harm and Their Prevalence in Adolescence. International Conference on Research in Psychology. London, Diamond Scientific Publication, 23-38.
2. AFC Démuthová, S., Démuth, A. (2019). The Prevalence and Most Frequent Forms of Self-Harm in Adolescents. International Conference on Research in Psychology. London, Diamond Scientific Publication, 39-51.

3. AFD Démuthová, S., Doktorová, D. (2019). Interpohlavné rozdiely v prevalencii jednotlivých foriem sebapoškodzovania u adolescentov. Kondášove dni. Trnava: Katedra psychológie FF UCM v Trnave, 19-32.

Medzinárodný projekt: Portugalsko-Slovensko-Poľsko-Česká republika

Zodpovedný riešiteľ za FF UCM: PhDr. Andrea Baranovská, PhD.

Riešiteľský tím za FF UCM:PhDr. Andrea Baranovská, PhD., PhDr. Dominika Doktorová, PhD.

Časové rozpätie projektu: 2017 - 2019

Finančná dotácia projektu: 20.012,- Eur

Charakteristika projektu: The main goal of the project is to exchange practices for effective strategies for activating, counseling and motivating parents with low key competencies for development. Specific objectives have been clearly determined and can be attained owing to the character and experience of the partnership.

The aims of the project Hybrid Stories in Adult Education is:

1. Enhancing the quality and adequacy of the offer of improving the adults’ Key Competencies 

2. Supporting equality and integration in adult education in order to ensure a high quality of learning.

3. Developing cooperation between the organizations in the area of parents’ education.

In the project, five Transnational Project Meetings have been planned every 6 months on average. One short-term course is planned to be organized during the project. The topic of the course will be Parental Key Competencies.

Publikácie:

1. ADM Doktorová, D., Baranovská, A., Masár, M. (2018). Detection of mutual connections between prosocial behavior and emotional intelligence in young adulthood. AD ALTA: Journal of Interdisciplinary Research, 8(2), 47-49.

• Názov projektu: Rané skúsenosti a osobnosť jednotlivca ako prediktory spracovania traumatických udalostí